Rubrika: Zvieratá

Všetko to začalo  nečakane. Priateľka ma pozvala k sebe domov na statok. Ja dieťa mestské som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov. Zvieratká som dovtedy videla akurát tak v ZOO a v knihách a prípadne  vo filmoch. Zaviedla ma ku koníkom. Ten úžasný hnedý „kukuč“ ma dostal na prvý krát.
Posadila ma do sedla a ja som schúlená cítila tep koníka. Aj on vycítil asi môj rešpekt a obdiv zároveň a nepokúsil sa ma zhodiť na zem. Tu začala moja láska ku koňom.

Prečo milujem kone? Neviem, len ich milujem … Ale musíte vedieť vždy prečo niečo mate radi … Prečo? 

• Pre ich úprimnú, nekonečnú lásku, za to, že vždy odpúšťajú ľuďom, za to, že im veria,
• pre ich oči, z ktorých okamžite pochopíte, že vás nebudú opúšťať, nebudú vás zrádzať.
•  Milujem ich za to, že nevenujte pozornosť chybám neskúsených jazdcov a nehnevajú sa za ich neistotu a neohrabanosť. Pretože kone vám umožňujú sedieť na nich a poslušne jazdiť toľko kilometrov, koľko potrebujeme …
•  A pre že nám vždy pomáhajú, bez toho, aby žiadali čo na oplátku, hoci nie je to pravda- aj tieto živé krásne tvory, žiadajú trochu miesto v našom ľudskom srdci .

A prečo by ste  ešte mohli milovať koňa? Pre ich čistotu, pre ich slobodu, krásu, múdrosť, lojalitu, láskavosť, pre ich neuveriteľnú veľkosť, silu , hebkú jemnú srsť
 Láska ku koníkovi to je aj dennodenná starostlivosť o neho. Treba ho kŕmiť, čistiť nielen jeho ale aj priestor v ktorom sa nachádza. O toto všetko sa starajú hlavne rodičia mojej priateľky. My dve ale pomáhame, hneď keď máme čo i len chvíľočku voľnú. Ráno otváram oči a už sa teším, že koníkov uvidím. Rýchlejšie mi veru idú aj moje povinnosti od ruky. Všetko zrazu zvládam ľahšie. Večer, keď únavou padám do perín mam pred sebou nádherné hnedé okále koníka. S myšlienkou na neho sa nechávam unášať do sna. Aby som sa ráno čulá a plná energie vrhla do kolobehu dňa.

Nie len ľudia, ale aj chlpáči niekedy potrebujú rýchlu zdravotnú pomoc.

 

Ak je pes v bezvedomí, tak ako u ľudí, najprv zmeriame pulz. Ten nebudeme hmatať na zápästí, ale z vnútornej strany zadnej nohy. Ak nahmatáme pulz, ale pes nedýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy.
 
Stabilizovaná poloha:psa položíme na pravý bok, vyrovnáme hlavu, vytiahneme jazyk a vyčistíme sliznice. Následne zavrieme papuľu tak, aby jazyk ostal trčať von.
 
                                                        Anjelský vdych
 
Pred tým ako sa pustíte do umelého dýchania, je potrebné vyskúšať takzvaný anjelský vdych. Ide o jeden dlhý vdych priamo do nosa. Dôležité je sledovať či sa psovi nafúkol hrudník. Ak nie, znamená to, že dýchate do brušnej dutiny a to nie je dobré. Vzduch preto najprv opatrne vytlačte z tela rukou a úkon zopakujte. Ak sa hrudník nafúkne, počkajte či vzduch vyjde sám. V prípade, že  zviera nezačne dýchať, zopakujte anjelský vdych ešte dva krát.
 
                                                         Umelé dýchanie
 
Pes leží na zemi a stále nedýcha. Teraz nasleduje umelé dýchanie. To sa praktizuje podobne ako u ľudí. Pamätajte, že musíte zvoliť rozdielny postup pri psoch malých a veľkých. Po celý čas je potrebné sledovať, či zviera nezačne dýchať.
 
Malí psi:20-25 vdychov za minútu. Pri veľmi malých psoch, alebo šteniatkach uchopte papuľu a dýchajte súčasne do úst i nosa.
 
Veľkí psi:15-20 vdychov za minútu
 
 
                                                           Masáž srdca
 
Masáž srdca vykonávajte iba v prípade, že zvieraťu nenahmatáte pulz, teda jeho srdce nebije. Aj tu platí, že  postup závisí od veľkosti psa.
 
Malého psaobchyťte oboma rukami na mieste, kde je hrudník najširší. Veľké palce majte na jeho lopatkách a hrudník stláčajte do hĺbky dvoch, maximálne troch centimetrov, v počte 120 až 150 stlačení za minútu.

 
Veľkého psanechajte ležať na pravom boku a stláčajte taktiež v najhrubšej časti hrudníka. Tá sa nachádza približne medzi chrbticou a bruchom. Hrudník stláčajte do hĺbky štyroch až piatich centimetrov. V tomto prípade bude intenzita stlačení 80 až 100 krát za minútu.
 
V prípade, že pes trpí obezitou, je možné po hrudníku búchať päsťou.
 
                                         Umelé dýchanie a masáž srdca
 
Tieto dva postupy kombinujte vtedy, keď pes nemá pulz a zároveň nedýcha. Presne tak  ako u človeka.
 
Malí psi:

• Pokiaľ ste so psom sami, stačte hrudník 6 krát a následne raz vdýchnite
• V prípade, že môžete prvú pomoc vykonávať v dvojici, hrudník stláčajte tri krát, vdychujte tiež raz

Veľkí psi:

• Jeden človek: 15 stlačení/ 2 vdýchnutia
• Dvaja ľudia: 3 stlačenia/ 1 vdýchnutie

 
V prípade, že sa s vami nachádza i tretia osoba, môže pomôcť tým, že bude vzduch vdýchnutý do brucha, vytláčať. 
 

Udržiavajte zúbky Vašej mačky pekne čisté
 
Osem z desiatich mačiek starších ako 3 roky má problémy so zubami a ďasnami. Keďže mačičky dostávajú zubné kazy rovnako ako ľudia, niektorí veterinári odporúčajú čistiť zuby mačiek, ale ak myšlienka čistenia zúbkov Vašej mačky je pre Vás desivá a bojíte sa, že Vás pokúše alebo podriape, skúste sa poradiť s veterinárom ktorý Vám poradí rôzne iné alternatívy.

 
Udržujte svoju mačku aktívnu so správnymi hračkami
 
Asi 60 percent domácich mačiek malo nadváhu alebo obezitu v roku 2017. Mali by ste im zaobstarať správne hračky ako je napríklad vtáčik na naháňanie. Je to vlastne hračka v podobe vtáčika pripevnená na paličke s lankom. Môžete sa hrať s mačkou alebo nechať to pripnuté na zemi a môžete si užívať ako sa v mačke prebudia lovecké inštinkty. Je to dokonalý spôsob ako si mačka precvičí svoje kĺby a zhodí pár kíl.
 
Pravidelne češte svoju mačku
 
Mačky strávia okolo 30 až 50 percent svojho čistením samých seba ale to neznamená, že im nemôžete trochu pomôcť a vyčistiť ich kožuch od vypadanej srsti. Jej srsť bude hebkejšia, lesklejšia a nebude toľko vypadávať. Poďakuje sa Vám lebo nebude mať toľko srsti v papuľke a aj Váš koberec sa Vám poďakuje.
 
Kúpte Vašej mačke účastnú novú posteľ
 
Mačací nábytok nemusí byť vždy v leoparďom vzore, alebo nemusí mať veľkú kožušinu alebo trblietky. Stačí ak to bude pohodlné pre Vášho miláčika a taktiež bude bonus ak nájdete spojenie postele a niečoho po čom sa môžu šplhať a hrať.

 
Vezmite svoju mačku ku veterinárovi na pravidelnú prehliadku
 
Dokonca aj keď Vaša mačka pôsobí, že je energická alebo je len lenivá, (u mačiek sa to prekrýva v pravidelných intervaloch) odporúča sa chodiť s mačičkou na pravidelné kontrolu ku Vašemu zverolekárovi. Vďaka tomu môže odhaliť rôzne ochorenia ktoré by ste si nevšimli alebo je dobre oboznámiť veterinára s každou zmenou správania. Odborníci odporúčajú, aby sa zvieratá staršie ako 7 rokov chodili ku veterinárovi raz ročne a staršie domáce zvieratá na polročnom základe v závislosti od ich individuálnych potrieb čo sa týka zdravia.

Obrovský mäsožravý tvor roky vzbudzuje pozornosť, hoci je už milióny rokov vyhynutý. Hoci nebol najväčší zo všetkých, rozhodne budil najväčší strach. Fascinujúceho dinosaura sa však už nemusíme báť, môžeme ho obdivovať v múzeách, v knihách, či vo filmoch.
 
Žil približne pred 70 miliónmi rokov, v období kriedy. Keď stál vzpriamený, dosahoval výšku až 6 metrov, dlhý bol približne 16 metrov od hlavy po koniec chvosta. Mohol vážiť viac ako 6 ton. V porovnaní s takýmto veľkým telom mal veľmi maličký mozog. Stál na mocných zadných nohách a rovnováhu udržiaval pomocou dlhého mohutného chvosta. Jeho čeľuste vzbudzovali strach, mal ich plné dlhých zakrivených 15-centimetrových zubov s pílkovitými okrajmi, schopnými rozdrviť kosti. Ak mu niektorý vypadol, zakrátko mu narástol ďalší. Jeho predné končatiny boli veľmi malé, vďaka čomu sa stáva občas terčom vtipov. Má na nich iba dva prsty, používal ich pri zdvíhaní sa zo zeme. Aj napriek tomu, že neboli veľké, boli silné a schopné udržať aj dospelého človeka. Naopak zadné končatiny boli veľmi masívne, mal na nich po štyri prsty, boli prispôsobené na chôdzu. Samce boli mohutnejší a samice útlejšie.
 
Aj keď mal Tyrannosaurus veľké silné zadné nohy, bol veľmi ťažký, aby mohol rýchlo behať, a tak mu malé rýchle dinosaury ľahko ušli. Napriek tomu nemal s lovom problémy. Zožral všetko, čo sa mu podarilo uloviť, korisť zabíjal a trhal silnými pazúrmi. Jeho korisťou boli zväčša pomalšie bylinožravé dinosaury, ktoré mohol vďaka citlivému čuchu zacítiť na kilometre. Pri love mu pomáhal aj dobrý sluch a zrak. Nepohrdol ani zdochlinou. Bolo identifikovaných viac ako 50 jedincov Tyrannosaura, z ktorých niektoré sú takmer úplné kostry. Aspoň v jednom exemplári sa našli aj proteíny a mäkké tkanivá.
 
Odkedy bol v roku 1905 prvýkrát popísaný, inšpiroval literatúru aj filmy, najznámejší je film Jurský park z roku 1993.

Narval jednorohý (Monodon monoceros) žije najmä v chladných vodách Severného ľadového oceánu.  Je to veľryba strednej veľkosti, má v priemere 4 metre (bez klu).
 
Kel
Jeho „roh“ je vlastne v skutočnosti zub, pretiahnutý ľavý tesák hornej čeľuste, ktorý vytvára kel. Rastie počas celého života a môže dosiahnuť dĺžku 1,5 až 3,5 metra, je dutý a váži približne 10 kg. Sú vyvinuté najmä u samcov, má ich iba 15% samíc, a aj to menšie. Pravý tesák zakrpatie, iba u 1 z 500 samcov sa vyvíjajú rovnako a sú oba veľké. Tento kel je plný nervových zakončení , ktoré sprostredkúvajú vnemy medzi vonkajším prostredím a mozgom. Pomáha narvalovi zistiť tlak, teplotu, hĺbku vody, je potrebný pri orientácii. Zisťuje, kde je ľad dostatočne tenký, aby ho mohol hlavou preraziť. Existujú ja teórie, podľa ktorých slúži kel pri súbojoch o samicu. Kedysi boli prášku z rozdrveného klu pripisované magické a liečivé účinky, preto bol narval masovo lovený.

 
Správanie
Zvyčajne sa zhromažďujú v skupinách okolo 5 až 10 jedincov, niekedy až 20. V lete sa skupiny stretávajú a vytvárajú agregácie, ktoré obsahujú 500 až 1000 jedincov. Samica narvala je gravidná 14 mesiacov, rodí zväčša jedno dieťa, o ktoré sa dlho stará, kojí ho aj 2 roky.
 
Strava
Narvaly majú pomerne obmedzenú a špecializovanú stravu. Ich korisť sa skladá prevažne z grónskeho halibuta, polárnej  a arktickej tresky, sépie, kreviet a medúz.

 
Komunikácia
Rovnako ako u väčšiny ozubených veľrýb, aj narvaly používajú pre navigáciu a hľadanie jedla zvuk. „Kliknutia„, „pískania“ a „zaklopania“ sú vytvorené vzduchom medzi komorami v blízkosti dýchacieho otvoru a odrazom od šikmej prednej strany lebky. Tieto zvuky sú potom zamerané svalstvom na čele zvieraťa. „Kliky“ vytvárajú na echolokáciu koristi, tak aj pre lokalizáciu prekážok na krátke vzdialenosti. Je možné, že jednotlivé „buchnutia“ dokážu dezorientovať alebo zneschopniť korisť, čo uľahčuje lovenie, ale nie je to s určitosťou overené.
 

Rýchle fakty
Typ: Aves (Vták)
Potrava: Všežravec
Dĺžka života: 4 až 12 rokov
Veľkosť: 30 a 50 centimetrov
Hmotnosť: 0,7 až 1,4 kilogramov
Životné prostredie: rieky, jazerá, lesy a mokrade
Rozsah: Globálny okrem Antarktídy
Vedecký názov: Anatidae

 
–          Všetky domestikované kačice, s výnimkou kačice pižmovky, pochádzajú z rodiny divokých kačíc Anas platyrhynchos.
–          Napriek stereotypu, nie všetky kačice „kvákajú“. Robia to zväčša samice. Všetky kačice však majú celý rad komunikačných spôsobov, vrátane zavrčania, pískania.
–          Kačice používajú zobáky na kŕmenie a osobnú starostlivosť. Vyberajú nimi nečistoty z peria.
–          Samice vedú svoje mladé káčatká až do pol kilometra od miesta hniezda na pevnine, aby našli vhodnú vodnú plochu na plávanie a kŕmenie.
–          Pri budovaní hniezda olemujú samičky hniezdo s jemným perím, ktoré vytrhávajú z vlastného hrudníka. Toto mäkké perie poskytuje vajíčkam čo najlepšiu izoláciu a odpruženie.
–          Samce a samice vyzerajú rozdielne, samce majú na hlave perie výraznej kovovo zelenej farby.
–          Mnoho druhov kačiek migruje tisícky kilometrov. Niektorí môžu pri lietaní dosiahnuť rýchlosť nad 100 kilometrov za hodinu.
–          V keltskej mytológii predstavuje kačica čestnosť, jednoduchosť a vynaliezavosť. Tiež sú považované za citlivé, elegantné a rešpektované pre svoju krásu a prispôsobenie prírode.

 
 
Ako sa kačice prispôsobili životu vo vode
Kačice majú rady malých štetín okolo úst, ktoré im umožňujú odfiltrovať vodu z potravy v zobáku bez straty jedla. Tento filtračný systém je veľmi podobný filtračnému systému modrej veľryby. Kačice sú perfektne prispôsobené vodnému životu. Okrem svojho filtračného systému sú ich nožičky opatrené plávajúcimi blanami, aby im umožnili ľahko sa pohybovať vo vode, a zároveň ľahko chodiť na kĺzavých brehoch rieky. Kačacie perie sa vyvinulo tak, aby bolo vysoko nepriepustné. Dokonca aj keď sa ponorí pod vodu, spodná vrstva ich peria zostane suchá.

Túto otázku si položila aj nezisková organizácia Panthera a po vypracovaní štúdie priniesla odpoveď. Táto štúdia sledovala leopardy z juhoafrickej rezervácie Sabi Sand Game Reserve a zistila, že leopardy tu lovia minimálne 40 rôznych druhov koristi, od hydiny po mladé žirafy.

Vynášanie obetí do korún stromov však nie je žiadna hračka. Obeť väčšinou váži polovicu až 1,5-násobok ich vlastnej hmotnosti. Známe sú však prípady, keď leopard vyvliekol hore žirafu vážiacu 300 kg, čo bolo odhadom 5x viac ako vážil on sám. Pre porovnanie, keby si chcel človek svoju stravu obdobne uložiť, musel by naraz zdvihnúť asi 2000 Big Macov a vyšliapať dve poschodia.

Leopardy si do korún stromov pritom vynášajú asi polovicu zo svojich úlovkov, ktoré im potom ukradnú len v asi tretine prípadov. Ak to neurobia, riskujú, že si ich pochúťku privlastnia levy alebo hyeny. Istejšie je vyhliadnuť si nejaký dostatočne pevný konár. Ten môže byť vzdialený aj niekoľko sto metrov a po dovlečení koristi pod strom sa s ňou vydriapu do výšky aspoň 10 m. Celú operáciu musia vykonať čo najrýchlejšie, pretože zvuky boja a pach krvi lákajú iné dravce.

Hyeny len nesedia a nečakajú na vhodnú obeť, ale sliedia, stopujú leopardy a až v polovici prípadov sa svorka teší z ľahko zarobeného jedla. Svorka hyen ho ukradne každému nedostatočne rýchlemu alebo nerozhodnému leopardovi, alebo leopardovi, ktorý mal skrátka len smolu. Predátora jednoducho odignorujú a bežia mu vytrhnúť korisť z tlamy. Len zriedka sa stane, že má veľký samec šancu proti svorke zbojníkov.

Ak sa im raz podarí vyjsť s ňou na strom, hyeny z koristi niečo budú mať len vtedy, ak náhodou spadne zo stromu. Aj v korunách stromoch sa však nájdu aktívni zlodeji a ich potrava nie je v bezpečí pred inými. Na strom sa môžu vyšplhať levy. Čo je však prekvapivé, levy tvoria len malú časť z počtu zlodejov v korunách. Zvyšok tvoria iné leopardy! Leopardie samce často zacítia samicu s potravou a prídu sa najesť.

Na driapanie sa s potravou do korún stromov môže byť aj niekoľko ďalších dôvodov, napr. vyvlečená potrava sa môže pomalšie kaziť. Hlavným dôvodom však ostáva fakt, že leopardie zásoby sú hore bezpečnejšie uložené.

Spolubývanie s týmito domácimi maznáčikmi prináša množstvo výhod, či už z psychického ale i zdravotného hľadiska. Čudujete sa? Pripravili sme pár dôvodov, ktoré sú i vedecky podložené.

1. Budete chorí menej často

Naša spoločnosť je z každej strany obklopovaná reklamami na čistenie domácností, dezinfekciu a je uznávaná myšlienka, že treba neustále čistiť priestory ktoré obývame. Avšak často krát ide o prehnané čistenie a ničenie užitočných baktérii pre ktoré je spolužitie s nami prirodzené. Mať psa v dome znamená, že do domu sa dostáva viac rôznorodých baktérií a jedna vedecká štúdia zistila, že ľudia so psami zrejme ochorejú menej často a menej ťažko ako ľudia – najmä deti – s mačkami alebo bez domácich zvierat.

1. Budete odolnejší na alergie

U ľudí ktorí vyrastajú v dome so psom je menej pravdepodobné, že sa im v priebehu života vyvinú alergie. Tieto výhody môžu začať už počas tehotenstva. Štúdia z roku 2017 publikovaná v časopise Microbiome zistila, že nastala výmena baktérii medzi ženami, ktoré žili s domácimi zvieratami (prevažne psami) počas tehotenstva a ich deťmi. Testované deti mali dve baktérie ktoré znižujú riziko bežných alergií, astmy a obezity a mali menšiu pravdepodobnosť vzniku ekzému.

1. Vaše srdce bude v lepšom stave

Vlastnenie psa sa zdá byť vhodné pre zdravie srdca. Čínska štúdia z roku 2017 našla spojenie medzi vlastnením psov a znížením rizika ochorenia koronárnych artérií, zatiaľ čo iné štúdie ukazujú, že majitelia domácich zvierat majú mierne nižší cholesterol a je pravdepodobne že prežijú infarkt.

1. Budete sa viac hýbať

Vďaka nim sa musíte prekonať a ísť na prechádzku i niekoľko krát denne. To znamená, že mnohí majitelia psov vykonajú 30 minút cvičenia denne, čím znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení.

1. Budete šťastnejší

Je menej pravdepodobné, že budete trpieť depresiou. Keďže starostlivosť o zvieratko si vyžaduje rutinu a núti vás, aby ste ostali aspoň trochu aktívni, máte väčšiu pravdepodobnosť interakcie s ostatnými. Dokonca aj samotný pohľad na vášho domáceho maznáčika zvyšuje množstvo oxytocínu v mozgu.