Čo bráni malému školákovi rozbehnúť sa s radosťou do školy?
- Strach opustiť rodiča
Je jedným z hlavných dôvodov, hlavne u detí naviazaných príliš úzkostlivo na rodiča. Deti, ktoré navštevujú predškolské zariadenia sa s týmto problémom vysporiadajú už tam. Zistia, že mama čo otec o chvíľu prídu. Nenechajú ich tam. Ak však dieťa v dôsledku choroby, alebo z iných príčin nechodilo do predškolského zariadenia- tento problém tu môže istý čas byť. Chce to len trpezlivosť, lásku a vysvetľovanie. Pozor ale, niekedy sa aj samotný rodič bojí. Zvládne to moje dieťatko samé v škole? Tento strach sa potom prenesie aj na dieťa!
- Strach z kolektívu
Dieťa nikdy nebude žiť izolovane a musí si privyknúť na kolektív. Opäť to chce zo strany rodiča aj učiteľa prejaviť dostatok citu a empatie a pomaličky vtiahnuť žiačika do kolektívu triedy a tam dbať, aby sa mu neubližovalo. Aby sa mu nikto nesmial.
- Strach zo sklamania
Ak do dieťaťa vkladáme veľké nádeje môže sa stať, že budeme mať jedinca ambiciózneho, alebo naopak. Môže sa stať , že sa jednoducho zľakne, že nebude vedieť naplniť naše očakávania a že nás sklame.
- Strach z učiteľa
Niekedy sa môže stať, že žiačik má neuveriteľný strach z učiteľa. Toto by sa ale stávať nemalo. Treba zájsť do školy, porozprávať sa s učiteľom a tento problém vyriešiť. Určite nie je v záujme učiteľa žiaka strašiť- ale naučiť ho niečo. Aj s dieťaťom zájdime za učiteľom iba tak sa porozprávať, aby cítilo, že aj ten obávaný učiteľ je človekom, s ktorým sa dá porozprávať hoci aj o počasí.
Či už je to tak, alebo onak, dôležité je , aby sme všetky pocity žiačika starostlivo sledovali a nič nepodcenili. Od týchto prvých chvíľ sa totiž odvíja jeho ďalší záujem o školu o vzdelávanie sa . Chceme predsa mať svoje dieťa múdre a vzdelané, ale aj šťastné a veselé. Musí to ísť ruka v ruke pekne spolu.