Hoci je kultúra stará presne tak, ako ľudské pokolenie a dodnes je neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov, pri našom uponáhľanom a hektickom štýle života na ňu častokrát zabúdame, ba, čo je horšie neprekladáme jej skoro žiadny význam, dokonca nadobúdame pocit, že ju vlastne ani nepotrebujeme.
Kultúra sa nevzdáva
Na tento smutný fakt, že kultúra je odhodená niekde bokom v kúte z našich bežných životov kultúra nereflektuje úpadkom. Ale našťastie pre nás si našla cestu a spôsob ako komunikovať pomocou moderných technologických prostriedkov aby nám tak opäť na blízku. Chceme či nie kultúra si vždy bude zastávať svoje miesto a jej miesto je pri nás. Zdá sa že to že ju neustále odsúvame bokom jej vonkoncom ale vôbec neškodí skôr naopak- s ďalšou prekážkou ktorú musí kultúra prekonať aby mohli spolu s nami kráčať sa jej totiž otvoria nové možnosti ak je tak posúvať svoje hranice ešte ďalej. V konečnom dôsledku to najviac vyhovuje nám ľuďom. Tým že sa našou nedbalosťou veľakrát vytvárajú nové umelecké smery alebo kultúra a umenie prenikne do technológií, tam kde ešte nikdy nebola a kde by pred pár rokmi človek povedal že nikdy nebude, dom kultúra ponúka širšie pole pôsobnosti.
Ako je to vôbec možné? Čo to pre nás vlastne znamená? Kultúra je ako nekonečná pamäť. Mnohí za to nemajú radi. Kultúra je totiž ako zrkadlo. Zobrazuje nás v spojitosti s ňou, uchováva si chvíle kedy sme s ňou boli šťastní, ale aj tie keby sme jej svojím konaním ubližoval. Pre niekoho tu môžem byť nepríjemná vec, no musíme si uvedomiť, že by sme jej za to mali byť vďační. Ona bude totiž uchovávať to kým sme. Kým sme boli. Až do konca sveta, aj dávno potom. Keď sa náš život skončí. Vďaka tomu sa o nás dozvedia stále nové a nové generácie a mi sa tak staneme, večne živými..
