Narval jednorohý (Monodon monoceros) žije najmä v chladných vodách Severného ľadového oceánu. Je to veľryba strednej veľkosti, má v priemere 4 metre (bez klu).
Kel
Jeho „roh“ je vlastne v skutočnosti zub, pretiahnutý ľavý tesák hornej čeľuste, ktorý vytvára kel. Rastie počas celého života a môže dosiahnuť dĺžku 1,5 až 3,5 metra, je dutý a váži približne 10 kg. Sú vyvinuté najmä u samcov, má ich iba 15% samíc, a aj to menšie. Pravý tesák zakrpatie, iba u 1 z 500 samcov sa vyvíjajú rovnako a sú oba veľké. Tento kel je plný nervových zakončení , ktoré sprostredkúvajú vnemy medzi vonkajším prostredím a mozgom. Pomáha narvalovi zistiť tlak, teplotu, hĺbku vody, je potrebný pri orientácii. Zisťuje, kde je ľad dostatočne tenký, aby ho mohol hlavou preraziť. Existujú ja teórie, podľa ktorých slúži kel pri súbojoch o samicu. Kedysi boli prášku z rozdrveného klu pripisované magické a liečivé účinky, preto bol narval masovo lovený.
Správanie
Zvyčajne sa zhromažďujú v skupinách okolo 5 až 10 jedincov, niekedy až 20. V lete sa skupiny stretávajú a vytvárajú agregácie, ktoré obsahujú 500 až 1000 jedincov. Samica narvala je gravidná 14 mesiacov, rodí zväčša jedno dieťa, o ktoré sa dlho stará, kojí ho aj 2 roky.
Strava
Narvaly majú pomerne obmedzenú a špecializovanú stravu. Ich korisť sa skladá prevažne z grónskeho halibuta, polárnej a arktickej tresky, sépie, kreviet a medúz.
Komunikácia
Rovnako ako u väčšiny ozubených veľrýb, aj narvaly používajú pre navigáciu a hľadanie jedla zvuk. „Kliknutia„, „pískania“ a „zaklopania“ sú vytvorené vzduchom medzi komorami v blízkosti dýchacieho otvoru a odrazom od šikmej prednej strany lebky. Tieto zvuky sú potom zamerané svalstvom na čele zvieraťa. „Kliky“ vytvárajú na echolokáciu koristi, tak aj pre lokalizáciu prekážok na krátke vzdialenosti. Je možné, že jednotlivé „buchnutia“ dokážu dezorientovať alebo zneschopniť korisť, čo uľahčuje lovenie, ale nie je to s určitosťou overené.
