Rubrika: Kultúra

Poslanci Európskeho parlamentu môžu nielen vytvárať nové právne predpisy, obhajovať záujmy občanov Európskej únie, ale aj hlasovať o nových obchodných dohodách, kontrolovať inštitúcie EÚ ako aj to, na čo sa vynakladajú peniaze z našich daní.
 
Pri predchádzajúcich eurovoľbách v roku 2014 prišlo k urnám len 13% obyvateľov Slovenskej republiky. Bola to najnižšia účasť z celej EÚ.

 
Preto sme si mohli všimnúť rozsiahlu kampaň, ktorá apeluje na všetkých Slovákov, aby šli voliť.
Spot zachytáva nadrozmerný hríb, ktorý si hlavná postava všade nesie so sebou a zo scén je jasné, že to držanie nie je vôbec praktické a v práci otravuje všetkých naokolo. Ide o „pocit“ , ktorý by voliči v prenesenom význame prežívali, keby sa rozhodli neprísť voliť slovenských europoslancov. A prečo?
 
My sa bojíme o prácu, podnikanie, bezpečnosť, migráciu či zmenu klímy a práve Európa, a to ako dopadnú voľby rozhodne o ďalších krokoch. Európa je naša a rozhodnutia by sa mali prijímať spoločne a práve Váš hlas môže dopomôcť k rozhodovaniu o tom, akú Európu budeme mať.
 
Nerozhodným voličom môže pomôcť aj nová aplikácia euandi2019, ktorú vypracoval Univerzitný európsky inštitút vo Florencii. Táto aplikácia dáva možnosť nerozhodným voličom z členských štátov EÚ, aby reagovali na 22 výrokov politickej a hospodárskej povahy. Na základe toho voliči zistia, ktorá strana alebo hnutie v krajine ich pôvodu sú im najbližšie. Ide o politický neutrálny nástroj, ktorý má vyslovene len pomôcť voličovi, ktorý ešte stále nevie, koho voliť. Je dostupná v 20 národných jazykoch a v každom členskom štáte EÚ.

 
Európsky parlament má pri prijímaní legislatívy rovnocennú rozhodovaciu moc ako Rada EÚ. A veľká časť legislatívy na Slovensku, pritom pochádza práve z európskej legislatíva to je hlavný dôvod prečo sú eurovoľby také podstatné.
 
Koľko dôvodov ste si našli Vy? Príďte vyjadriť svoj názor 25. mája, príďte voliť.

Medzi novinku v televíznych staniciach patrí aj hudobná stanica Lala TV, ktorá začne svoje vysielanie v Čechách a na Slovensku. Pôjde o platenú novinku, ktorá sa zameria na najmladšieho diváka. Vznik tejto stanice má na svedomí producent a režisér Peter Núňez. Ďalšiu svoju televíziu Senzi plánuje nasmerovať aj do Česka.

 
Deti sú najvernejšie
 
Televízna stanica Lala TV začne v Česku a na Slovensku vysielať v roku 2019, niekedy v prvom štvrťroku. Koncept stanice vychádza z podobne zameranej relácie Spievanky a vysielať bude hudobné videoklipy pre deti. O tomto projekte verejnosť informovala spoločnosť Axocom, ktorá bude televíziu aj distribuovať. Podľa riaditeľky spoločnosti patria malí diváci k najvernejším, práve interpreti s tvorbou pre deti zaznamenávajú na internete najväčšiu sledovanosť, a tak sú práve kvôli tomu úspešnejší ako domáce hviezdy šoubiznisu.
 
Málo podobných projektov
 
Distribútor chystanej televíznej stanice sa k novému projektu vyjadril, že na trhu je málo podobných projektov, pretože veľké televízne stanice sa takýmto programom nevenujú, pre nich tento obsah nie je atraktívny a naopak, pre verejnoprávne televízie je tento program zasa veľmi alternatívny.

 
Lala aj Senzi
 
Okrem tejto Lala TV spoločnosť Axocom má v pláne dotiahnuť na český trh aj televíziu Senzi, ktorá je naopak zameraná na staršie ročníky a vo svojom repertoári má „šlágrovú“ hudbu. Od roku 2015 túto televíziu celým podielom vlastní firma P.Núňeza. Senzi televízia si postupne našla na slovenskom trhu svoje miesto. Aj napriek tomu, že TV Senzi je dnes platenou stanicou, presadila sa voči Šlágr TV, ktorý bol naopak zadarmo a v danom segmente dominoval. Aj napriek faktu, že Šlágr TV je stále zadarmo, Senzi je minimálne dvakrát tak silná. Získať túto pozíciu trvalo dlho, ale podarilo sa to a TV Senzi sa drží pevne svojej pozície, z ktorej sa určite nenechá ľahko zosadiť.

Existuje známy hudobný žáner, ktorý ale jednoducho nemôžeme zaškatuľkovať do jedného pojmu (čo mnohí robíme), pretože má viacero odvetví, ktoré sa kryštalizovali každým desaťročím už od konca 60-tych rokov. U tohto žánru je tých odvetví priveľa, čo vlastne značí o jeho bohatosti a vopred vám poviem, že všetky v článku nespomeniem, nakoľko by sa sem nevošli. Preto sa pokúsim vybrať aspoň jeho najznámejšie podžánre a niečo o nich v skratke napísať. Reč bude o hudobnom štýle zvanom metal.

Ak mám byť ale konkrétnejší, jeho originálny názov je heavy metal, od ktorého sa vlastne začal žáner rozvíjať do viacerých podkategórií. Začalo to koncom 60-tych, začiatkom 70-tych rokov, kedy vznikli kapely ako Black Sabbath, Iron Maiden, Motorhead, čo je vlastne dnes už hudbou našich starších otcov, tak trochu metalový pravek. Predpona heavy vznikla hlavne na základe náročnosti hrania tohto štýlu. Boli to kapely, ktoré sa snažili obohatiť klasický rockandroll o ďalšie akordy, ako aj dĺžku skladieb, tým pádom sa k tomuto štýlu radia i úplní pionieri, kapely Led Zeppelin alebo Deep Purple.

V 80-tych rokov na scénu prichádza tkzv. glam metal, čo boli v podstate rockeri vyznačujúci sa hlavne nápadným imidžom (Poison, Motley Crue, Kiss), no dovolím si tvrdiť, že tá skutočná bomba nastala až príchodom žánru thrash metal, ktorý je u väčšiny metalistov najpopulárnejší dodnes. Heavy metal jeho príchodom chytil rýchlejšiu, údernejšiu, agresívnejšiu podobu, čo pochopiteľne očarilo nejedného mladého (ale i starého) poslucháča. Bolo to konečne niečo novšie a podstatne výraznejšie. Thrash ako aj obrovskú popularitu pojmu metal priniesla predovšetkým kapela Metallica, ale za zmienku určite stoja i kapely ako Megadeth, Slayer, či Anthrax.

Thrash metal si drží popularitu i v 90-tych rokoch, kedy je obohatený o kapely ako Sepultura či Pantera. V tomto období už vidíme rozdiel medzi "fotrovskými" kapelami typu Led Zeppelin a novou vlnou úderného, rýchleho, agresívneho thrashu. V tomto období treba spomenúť i podžáner nu-metal krížiaci rap s hardcorom a metalom (Linkin Park, Korn, Slipknot), ale aj zrod subžánru, ktorý uprednostňuje najmä dnešná generácia metalistov a to tkzv. metal-core (Darkest hour, Bullet for my Valentine,  As I Lay Dying). 

Romantizmus bola ideová, umelecká a hudobná kultúra ktorá vznikla v dobe, kedy mnohí ľudia zostali sklamaní z francúzskej revolúcie. Teda vznikol v polovici 19. storočia.

Túto kultúru a smer uznávali hlavne mladí ľudia, ktorí si eštelen utvárali názor na svet. Venovali sa literatúre, hudbe, filozofii a rôznemu umeniu ako napríklad maľovaniu. Skrátka uznávali duševný svet, hľadali záujmy obohacujúcu dušu, kreatívnosť a predstavivosť. Pohŕdali nevzdelanosťou, ťažkou prácou a všetkými autoritami tej doby. Pomocou tvorby, písania básní a romantických poviedok sa búrili voči svojej dobe a všetkému, čo nezapadalo do ich predstavy o krásnom svete.

Poznáme romantické romány, ktoré sú špecifické svojou tragédiou, kedy zakaždým na konci príbehu hlavný hrdina volí smrť, než by mal znášať autoritu či zlý svet.

Títo ľudia sa v súkromí snažili ukazovať svoju nezapadajúcu stránku osobnosti. Teda nesnažili sa zapadnúť a byť s každým za dobre, ale naopak. Hľadali a objavovali v sebe čosi výnimočné a zvláštne a snažili sa to dávať najavo rôznym spôsobom. Aj v tej dobe sa to snažili ukázať okrem iného i svojim výzorom. Prestali sa strihať, holiť a nosili netradičné kostýmy. 

Z týchto romantikov sa však kvôli svojmu nezapadajúcemu duševnému životu stali časom známe a významné osobnosti, ktoré obohatili svoju dobu myslením, umením a novou kultúrou. K nim sa radil napríklad veľmi dobre známy hudobný skladateľ Beethoven, ktorý sa prestal stýkať so spoločnosťou „meštiakov“ a pridal sa taktiež k tomu smeru zvanému Romantizmus. Tento nový smer bol cítiť i v jeho skladbách, vďaka ktorým jeho meno spomíname dodnes.

Romantizmus sa dostal do viacerých krajín a všade mal trošku iný cieľ, ale v podstate podobný. Všade šlo o tvorbu, pomocou ktorej sa poukazovalo na škaredý svet okolo a určitým spôsobom sa touto tvorbou, kultúrou i protestovalo voči momentálnemu zriadeniu. V istom období sa dokonca spojil s nacionalizmom, kedy tvorcovia opisovali lásku k svojmu kraju a národu a takisto žiaľ voči neslobode svojho ľudu.

Každý má iný názor na to, ktorý film je prelomový. Je to spôsobené tým, že každý máme iný vkus na žánre a na podobné veci. Určite sa však zhodneme na tom, že aj filmy patria do našej kultúry. A zhodneme sa určite aj na tom, že niektoré filmy by mal vidieť určite každý. Viete, ktoré to sú? Ponúkame vám výber len niekoľkých, pretože v skutočnosti ich je naozaj oveľa viac.

 
1. Krstný otec – The Godfather
Trilógia kriminálnej drámy z mafiánskeho prostredia, ktorá vychádzala z nemenej úspešného románu. Mnohí ľudia považujú túto trilógiu za najlepšiu mafiánsku ságu všetkých čias a zaraďuje sa do najlepších diel kinematografie vôbec. Napriek tomu, že už má svoj vek (1972), je medzi ľuďmi stále veľmi populárna. Možno práve vďaka téme a hereckému obsadeniu (Al Pacino, Marlon Brando a ďalší) sa stala naozaj kultovou ságou.
 
2. Amadeus
Asi jedna z najlepších hudobných a životopisných drám vôbec. Zachytáva život nám veľmi dobre známeho hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta. Opisuje priebeh jeho tvorby, jeho celý život, a to, že (ako mnohí géniovia) to nemal v hlave celkom v poriadku. Dráma ukazuje aj žiarlivosť a závisť jeho najväčšieho rivala Antonia Salieriho. Film bol ocenený ôsmimi Oskarmi.
 
3. Vykúpenie z väznice Shawshank – The Shawshank Redemption
Príbehy z pera Stephena Kinga sú naozaj neopakovateľné a prelomové, niet divu, že sa podľa jeho kníh natočilo hneď niekoľko výborných filmov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Príbeh o Andym, ktorý bol odsúdený na doživotie vo väzení zasiahol mnohých z nás, hlavne preto, že sa napriek podmienkam nikdy nevzdal a nestratil nádej. Herecké obsadenie je opäť úžasné, hlavné postavy si zahrali Tim Robbins a Morgan Freeman.

 
Okrem týchto troch filmov je ešte mnoho iných, ktoré jednoznačne patria do zoznamu tých, ktoré by ste mali vidieť. Ktoré sú vaše obľúbené filmy? Myslíte si, že patria do kultúrneho dedičstva?

»          Všetko sa to začalo keď sa ľuďom nepáčila a chceli sa jej zbaviť. No dnes je to úplne inak . Táto budova sa stala veľmi významnou pre našu historickú  kultúru. Hovoríme o opačnej pyramíde ktorú poznáme ako Slovenský rozhlas ktorá stojí v Bratislave- Starom meste

 
Majitelia tejto budovy dlho rozmýšľali čo v tejto budove bude. No rozhodnutie nakoniec padlo. Vzniklo v nej Česko Slovenské rádio , dnes ho poznáme ako Rádio Slovensko ktoré patrí pod RTVS. Od jej založenia až po dnešnú súčasťou bolo vysielanie v opačnej pyramíde súčasťou každého rádia.
 
»          Táto budova má krásnych 33 rokov teda presnejšie jej vznik bol  v roku 1984 , a za tieto roky si vytrpela naozaj mnoho.  Mimochodom autorom tejto budovy sú  Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling ktorý sa rozhodovali ako bude budova vyzerať. Nápadov bolo množstvo , no nakoniec sa rozhodlo že postavia opačnú pyramídu v ktorej bude dostatok miesta pre aktivity ktoré sa tam mali v tej bude vykonávať. No po jej zhotovení rozhodovali čo s tou budovou bude , potom nasledovali petície a zbúranie pretože sa obyvateľom Bratislavy táto budova nepáčila.  . Našťastie dnes túto budovu máme a môžeme byť radi že aj táto budova je zapísaná do národnej kultúry keďže na Slovensku ich máme malo.
 
Táto budova bola prvou budovou ktorá je z ocele. Nachádza sa tam niekoľko miestnosti ktorých môžeme počuť niekoľko druhov vysielaní teda od hlavného spravodajstva až po vysielanie pre deti a mládež a okrem toho v tejto budove nájdeme aj malú koncertná sieň v ktorej sa konajú rôzne koncerty a podujatia či rozhlasové alebo televízne incescie. Z opačnej pyramídy sa vysiela každý od šiestej rána až do neskorého večera.

 
»          Mimochodom ak by ste sa chceli na túto budovu pozrieť , nájdete ju V Bratislave na Mýtnej ulici v Starom meste. Neviem však či je vstup do budovy povolený avšak pohlaď s blízka na túto budovu Vám nikto zakázať nemôže.

Hoci je kultúra stará presne tak, ako ľudské pokolenie a dodnes je neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov, pri našom uponáhľanom a hektickom štýle života na ňu častokrát zabúdame, ba, čo je horšie neprekladáme jej skoro žiadny význam, dokonca nadobúdame pocit, že ju vlastne ani nepotrebujeme.

Kultúra sa nevzdáva

Na tento smutný fakt, že kultúra je odhodená niekde bokom v kúte z našich bežných životov kultúra nereflektuje úpadkom. Ale našťastie pre nás si našla cestu a spôsob ako komunikovať pomocou moderných technologických prostriedkov aby nám tak opäť na blízku. Chceme či nie kultúra si vždy bude zastávať svoje miesto a jej miesto je pri nás. Zdá sa že to že ju neustále odsúvame bokom jej vonkoncom ale vôbec neškodí skôr naopak- s ďalšou prekážkou ktorú musí kultúra prekonať aby mohli spolu s nami kráčať sa jej totiž otvoria nové možnosti ak je tak posúvať svoje hranice ešte ďalej. V  konečnom dôsledku to najviac vyhovuje nám ľuďom. Tým že sa našou nedbalosťou veľakrát vytvárajú nové umelecké smery alebo kultúra a umenie prenikne do technológií, tam kde ešte nikdy nebola a kde by pred pár rokmi človek povedal že nikdy nebude, dom kultúra ponúka širšie pole pôsobnosti.

Ako je to vôbec možné? Čo to pre nás vlastne znamená? Kultúra je ako nekonečná pamäť. Mnohí za to nemajú radi. Kultúra je totiž ako zrkadlo. Zobrazuje nás v spojitosti s ňou, uchováva si chvíle kedy sme s ňou boli šťastní, ale aj tie keby sme jej svojím konaním ubližoval. Pre niekoho tu môžem byť nepríjemná vec, no musíme si uvedomiť, že by sme jej za to mali byť vďační. Ona bude totiž uchovávať to kým sme. Kým sme boli. Až do konca sveta, aj dávno potom. Keď sa náš život skončí. Vďaka tomu sa o nás dozvedia stále nové a nové generácie a mi sa tak staneme, večne živými..

Divadlo je pre mnohých ľudí akýsi útek pred realitou. Je to forma koníčka, ale zároveň to občas prerastie aj do posadnutosti. Je to však forma relaxu a vyjadrenia sa. Aby toho nebolo málo, divadlo je jednoducho kultúrny zážitok. Mnohí ľudia neobľubujú divadlo, no my si myslíme, že v tom prípade absolútne nevedia, o čo vlastne prichádzajú. Kde inde môžete stretnúť svojho obľúbeného knižného hrdinu? Alebo môžete odísť s naozaj veľkou kopou dojmov. Chodenie na rôzne inscenácie a predstavenia vás tiež môže obohatiť aj inteligenčne. Je však len na vás, aký vlastne máte na divadlo názor. V každom prípade určite nezahadzujte možnosť, že by ste divadlo začali pravidelne navštevovať.

Oddýchnite si

Nemusíte predsa vo voľnom čase sedieť pri televízii, keď si chcete niečo pozrieť. Je fajn, keď sa zapozeráte do kvalitného príbehu, ktorý sa neodohráva na plátne, ale priamo pred vami. Keď sledujete príbeh, ktorý je predostieraný presne takýmto spôsobom, dostanete úplne iný pohľad na vec. Funguje to aj vtedy, keď nejaký príbeh už notoricky poznáte. Môžete si naň urobiť názor. Alebo si pri komédii môžete oddýchnuť či navodiť oveľa lepšiu náladu. Nahoďte sa a vykročte do sály, ktorá vás dokáže odzbrojiť.

Témy na rozhovor

Niektorí ľudia radi chodia do divadla len preto, aby sa mali o čom rozprávať. Možno je to smiešne, ale naozaj to mnohí ľudia praktizujú a vlastne sa im ani niet čo čudovať. Taktiež, ak neradi čítate, môžete si pozrieť hru, ktorá je adaptovaná na nejaké knižné dielo. V každom prípade rozhovory o divadle sú naozaj obohacujúce a to nielen z jednej, ale z obidvoch strán. Určite sa nenechajte ničím odradiť.

Ako vlastne divadlo rozvíja našu kultúru? Slováci sú predsa jednou z krajín, kde je divadelné umenie skutočne rozšírené. Môžeme sa toho dozvedieť naozaj veľa, keď sa vyberieme na nejaké notoricky známe predstavenie. Videli ste už Tajovského? A myslíte si, že to nepatrí do našej kultúry?

Našu, domácu etiketu stolovania poznáme všetci. Vieme ako sa správať pri stole, vieme čo znamená prekrížený príbor na prázdnom tanieri a vieme ako dať zdvorilo hostiteľovi najavo, že si ešte dáme prídavok.
Ale ako to je v zahraničí? Nemáme radi keď sa zahraniční hostia u nás nevedia správať, a pritom, čo ak ich správanie u nás je typické pre ich domovinu?
Aby sme nezanechali podobný dojem na dovolenke my, je vhodné a úctivé získať pred odchodom aspoň minimálne základné poznatky o kultúre a zvykoch krajiny, do ktorej ideme.

Soľ, korenie a iné dochucovadlá
Francúzi, Španieli, Japonci a Taliani – tieto krajiny patria medzi gastronomické celebrity. Je urážkou kuchára ak si ako hosť vypýtate korenie na dochutenie jedla. Rovnako to platí aj o syre naviac do jedla, alebo kečupe na špagety.

Tekutiny
Najviac alkoholu si užijete pri stolovaní v Rusku. Vodka sa tam pije často a pri každej príležitosti. Páni by mali stíhať piť zarovno ostatnými. Toto však neplatí pre dámy, ktoré môže nejaký ten pohárik vynechať.
V Arabských Emirátoch zas nikdy nevylievajte nedopitý pohár vody. Voda je tu vzácna, preto ňou nikdy neplytvajú. Ak vodu nedopijete ponúknite ju spolusediacemu pri stole.

Pravidlo ľavej ruky
Ak patríte medzi ľavákov, rýchlo sa naučte používať pravú ruku. V Thajsku, Sri Lanke, Indii a v krajinách blízkeho východy je používanie ľavej ruky vrcholom spoločenského trapasu. Ľavá ruka je podľa miestnych zvykov určená len na intímnu hygienu a v minulosti, keď ešte nepoznali toaletný papier sa táto časť tela používala miesto neho.

Vylízaný tanier
Patrí sa zjesť všetko čo dostanete na tanier…áno, u nás, ale nie v Thajsku, Rusku, Číne a Filipínach. Prázdny tanier je tu symbolom toho, že očakávate prídavok. Takže Vám hostiteľka bude vždy dokladať ďalšie jedlo.

Paličky
Pokiaľ s nimi neviete jesť pokojne si vypýtajte príbor, prinesú Vám ho. V Thajsku Vám prinesú len vidličku a lyžičku. Budete si musieť vystačiť. V tejto krajine je nôž symbolom agresivity, preto ho pri stolovaní nepoužívajú.
V ázijských krajinách  nikdy nezapichujte paličky do ryže. Takto tu ponúkajú jedlo zosnulým.

Zvuky pri jedle
Grganie a mľaskanie je znakom toho, že Vám chutí v Japonsku. V tejto jedinej krajine sú tieto zvuky vítané. Ak tento hlasný prejav chuti do jedla nemáte radi, pripravte sa, že v miestnych reštauráciách si ho užijete až-až.

Čo vlastne pokladáme za umenie a čo je už gýč či vyhodené peniaze? Platíme len za značku alebo aj za kvalitu? Zamýšľali ste sa niekedy nad týmito otázkami. V prvom rade treba podotknúť, že všetko závisí od osobného vkusu. Pre niekoho koncert vážnej hudby, je len chvejúci sa vzduch a pár muzikantov v smokingu. To isté sa dá aplikovať na kabelku.

Pre ženu, ktorá sa zaoberá módou je to drahocenný úlovok ba až umelecké dielo. Pre iného „vyhodené peniaze.“ No čo vlastne predstavuje umenie, že sme ochotní investovať? Umenie a umelecké diela majú dvojakú hodnotu :

1.      Finančná hodnota: nie je to len cena lístku alebo obrazu, no k tejto sume musíte prirátať aj doplňujúce financie v podobe parkovného, benzínu poprípade baby sitter no navyše aj váš čas, ktorý investujete. Tie dve hodiny čo ste boli na koncerte ste mohli stráviť úplne inak: napríklad pracovne ( čiže namiesto výdavku by ste boli v pluse) alebo len tak ležať doma a oddychovať.

2.      Estetická hodnota : alebo inak povedané estetický zážitok. Táto hodnota uspokojí vaše túžby a váš intelekt. Je to nevyčísliteľná hodnota, ktorá sa môže časom navýšiť ale aj úplne zmiznúť v závislosti od majiteľa, ale aj od spoločnosti. Zoberme si napríklad taký obraz Van Gogha: počas jeho života obrazy nemali žiadnu hodnotu, po jeho smrti sa zmenili estetické ideály a jeho slnečnice stoja „celý majetok“.

Ale toto isté sa môže stať no opačne. To čo malo cenu v minulosti je dnes úplne bez cenné. A čo sa týka majiteľa? Pre majiteľa obrazu umelecký kúsok znamená niečo viac ako len finančná hodnota. Naviaže si sním vzťah. Pre zberateľov, ich umelecké kolekcie sú niečo čo ich núti spomínať, pamätať si, no zároveň im dáva aj určitý pocit nesmrteľnosti, pretože ostatní si ich budú pamätať vďaka ich kolekcii.   
            
Umenie je príliš subjektívne a emotívne aby sme vedeli racionálne určiť správnu cenu. No netreba zabúdať na fakt, že jeho estetická hodnota vám zostane navždy, zatiaľ čo tá finančná sa po čase vytratí.