Je logické, že každý z nás, či chceme, či nie, časom zostarne a prestane mať toľko síl ako kedysi. Zmysel dôchodku sa zdá byť spravodlivý. Jeho systém by mal byť nastavený spravodlivo. Koľko rokov človek pre svoj štát odpracuje, taká čiastka by mala od štátu chodiť v čase, kedy už pôjde na zaslúžený odpočinok. Predsa pracovať približne 40 rokov nejedného človeka vyčerpá. No hranica veku, kedy môže ísť človek do dôchodku sa bezcitne zvyšuje. Koľkí sa žiaľ tohto veku možno ani nedožijú. Ešte ak zvážime, akú prácu vykonávajú a celý život robia nočné, čo určite organizmu nepomáha.
Dôchodky však chodia i občanom, ktorí sú pomerne mladí, no utrpeli určitý úraz, alebo majú zdravotný problém, ktorý im podľa posudku lekára bráni pracovať. Výška tohto dôchodku sa určuje podľa hendikepu, ktorým je človek obmedzený. Osobne však poznám jeden prípad, kedy človek trpí rakovinou a postupne mu prestávajú fungovať orgány. A tento človek, prosím pekne dostáva najmenšiu možnú dávku dôchodku, pričom mu “ odporučili „, aby si našiel brigádu na tri hodiny denne.
Posudkový lekár je zasa platený od toho, aby dal posudok o invalidite len určitému najmenšiemu percentu občanov a spísal taký spis, aby štát musel platiť čo najmenej peňazí svojim obyvateľom, ktorí sa stanú neschopnými.
Preto ani nečakajte odborný posudok, skôr záleží na tom, aký má daný posudkový lekár charakter a či sa dá podplatiť.
Dôchodky sa využili i ako lákadlo pre vstup do armády. Pokiaľ vojak v tejto riskantnej práci možným nedopatrením príde o život, či zdravie, armáda mu sľubuje lákavú sumu vyplácania. No i v tomto prípade sa stretneme s prípadmi, kedy sa človek vráti z armádnej služby ako invalid, no v civile si musí zháňať prácu, pretože to “ lákavé “ vyplácanie má pomerne nízku sumu. A na druhej strane k človeku, ktorý má zdravotný problém, zamestnávatelia nie sú zrovna tolerantí a máloktorý ich zamestná.
