Všetko to začalo nečakane. Priateľka ma pozvala k sebe domov na statok. Ja dieťa mestské som sa cítila ako Alica v krajine zázrakov. Zvieratká som dovtedy videla akurát tak v ZOO a v knihách a prípadne vo filmoch. Zaviedla ma ku koníkom. Ten úžasný hnedý „kukuč“ ma dostal na prvý krát.
Posadila ma do sedla a ja som schúlená cítila tep koníka. Aj on vycítil asi môj rešpekt a obdiv zároveň a nepokúsil sa ma zhodiť na zem. Tu začala moja láska ku koňom.
Prečo milujem kone? Neviem, len ich milujem … Ale musíte vedieť vždy prečo niečo mate radi … Prečo?
- Pre ich úprimnú, nekonečnú lásku, za to, že vždy odpúšťajú ľuďom, za to, že im veria,
- pre ich oči, z ktorých okamžite pochopíte, že vás nebudú opúšťať, nebudú vás zrádzať.
- Milujem ich za to, že nevenujte pozornosť chybám neskúsených jazdcov a nehnevajú sa za ich neistotu a neohrabanosť. Pretože kone vám umožňujú sedieť na nich a poslušne jazdiť toľko kilometrov, koľko potrebujeme …
- A pre že nám vždy pomáhajú, bez toho, aby žiadali čo na oplátku, hoci nie je to pravda- aj tieto živé krásne tvory, žiadajú trochu miesto v našom ľudskom srdci .
A prečo by ste ešte mohli milovať koňa? Pre ich čistotu, pre ich slobodu, krásu, múdrosť, lojalitu, láskavosť, pre ich neuveriteľnú veľkosť, silu , hebkú jemnú srsť
Láska ku koníkovi to je aj dennodenná starostlivosť o neho. Treba ho kŕmiť, čistiť nielen jeho ale aj priestor v ktorom sa nachádza. O toto všetko sa starajú hlavne rodičia mojej priateľky. My dve ale pomáhame, hneď keď máme čo i len chvíľočku voľnú. Ráno otváram oči a už sa teším, že koníkov uvidím. Rýchlejšie mi veru idú aj moje povinnosti od ruky. Všetko zrazu zvládam ľahšie. Večer, keď únavou padám do perín mam pred sebou nádherné hnedé okále koníka. S myšlienkou na neho sa nechávam unášať do sna. Aby som sa ráno čulá a plná energie vrhla do kolobehu dňa.
