Romantizmus bola ideová, umelecká a hudobná kultúra ktorá vznikla v dobe, kedy mnohí ľudia zostali sklamaní z francúzskej revolúcie. Teda vznikol v polovici 19. storočia.
Túto kultúru a smer uznávali hlavne mladí ľudia, ktorí si eštelen utvárali názor na svet. Venovali sa literatúre, hudbe, filozofii a rôznemu umeniu ako napríklad maľovaniu. Skrátka uznávali duševný svet, hľadali záujmy obohacujúcu dušu, kreatívnosť a predstavivosť. Pohŕdali nevzdelanosťou, ťažkou prácou a všetkými autoritami tej doby. Pomocou tvorby, písania básní a romantických poviedok sa búrili voči svojej dobe a všetkému, čo nezapadalo do ich predstavy o krásnom svete.
Poznáme romantické romány, ktoré sú špecifické svojou tragédiou, kedy zakaždým na konci príbehu hlavný hrdina volí smrť, než by mal znášať autoritu či zlý svet.
Títo ľudia sa v súkromí snažili ukazovať svoju nezapadajúcu stránku osobnosti. Teda nesnažili sa zapadnúť a byť s každým za dobre, ale naopak. Hľadali a objavovali v sebe čosi výnimočné a zvláštne a snažili sa to dávať najavo rôznym spôsobom. Aj v tej dobe sa to snažili ukázať okrem iného i svojim výzorom. Prestali sa strihať, holiť a nosili netradičné kostýmy.
Z týchto romantikov sa však kvôli svojmu nezapadajúcemu duševnému životu stali časom známe a významné osobnosti, ktoré obohatili svoju dobu myslením, umením a novou kultúrou. K nim sa radil napríklad veľmi dobre známy hudobný skladateľ Beethoven, ktorý sa prestal stýkať so spoločnosťou „meštiakov“ a pridal sa taktiež k tomu smeru zvanému Romantizmus. Tento nový smer bol cítiť i v jeho skladbách, vďaka ktorým jeho meno spomíname dodnes.
Romantizmus sa dostal do viacerých krajín a všade mal trošku iný cieľ, ale v podstate podobný. Všade šlo o tvorbu, pomocou ktorej sa poukazovalo na škaredý svet okolo a určitým spôsobom sa touto tvorbou, kultúrou i protestovalo voči momentálnemu zriadeniu. V istom období sa dokonca spojil s nacionalizmom, kedy tvorcovia opisovali lásku k svojmu kraju a národu a takisto žiaľ voči neslobode svojho ľudu.
