• Sú chudobní ľudia skutočne takí chudobní ?
Čo sa týka štvrtí, ktoré sú považované za nemajetné, aké sú napríklad v Peru, to nie je tak úplne pravda. Problém je v tom, že ľudia vlastnia nehnuteľnosti, ktoré by sme im i závideli, no nemajú k nim prístup a uznané vlastnícke právo. Vládne tam iba neoficiálne právo a to ľudí k majetku nedoženie. Aj napriek svojim nehnuteľnostiam musia žiť v chatrčiach, ktoré sa nachádzajú v spomínaných nemajetných štvrtiach.
Nutnosť bývania v takýchto pomeroch obyvateľov ľahko privedie na kriminálnu cestu, v ktorej vznikajú gangy a následne okrádanie o toho mála, ktoré sa v ich okolí nachádza, pričom hrozí i vážne ublíženie na zdraví.
Okrem týchto gangov sú však obyvatelia terorizovaní i svojou miestnou vládou, ktorá sa každú chvíľu rozhodne presťahovať ich zasa inam. Jednajú s nimi ako s odpadom, ktorý prekáža a treba sa ho zbavovať. Pritom im nie je právom prisúdené ani to, čo im v skutočnosti patrí, kvôli čomu by sa mohli stať i majetnejšími a schopnejšími prispieť spoločnosti ešte viac.
A teraz jeden zaujímavý fakt– Ak by títo obyvatelia mali možnosť získať svoje nehnuteľnosti, mali by väčšiu motiváciu starať sa o ne a celková hodnota domov v chudobných štvrtiach by bola 90 krát väčšia ako suma, ktorú poskytla zahraničná výpomoc za viac než 30 rokov.
• Zlé či nedostatočné vlastnícke práva dokážu značne poškodiť celú ekonomiku. Ak ľuďom zákonom priznáte ich vlastnícke práva, budú mať väčšiu motiváciu investovať do svojich nehnuteľností a tak zvyšovať ich hodnotu. Skôr vynaložíte čas a peniaze na maľovanie bytu, ak ho vlastníte, ako keby si ho iba prenajímate.
• Vlády musia nielen zabezpečiť, aby ľudia dodržiavali zákony a zmluvy, ale najmä schváliť také zákony, ktoré zaručia, že obyvatelia budú svojou činnosťou prispievať k prosperite svojich štvrtí.
