Či je niekto herec, športovec, podnikateľ, alebo radový zamestnanec, všetci majú k svojej vykonávanej práci určitú zodpovednosť. Alebo aspoň by mali mať. Nemyslím tým, chytiť infarkt či odpádavať a mrzačiť sa, zanedbávať rodinu či krásu života, ale aspoň si uvedomiť, kde je naša hranica, ktorou môžeme byť prínosom. Myslím si, že ju má úplne každý človek. No je pravda, že tie dnešné bežné radové pozície sú skôr otroctvom. Človek sa z nich ide domov akurát vyspať a ešte nie, aby chodil pravidelne na zábavy či opilecké záťahy. Vlastne nakoniec by mu dali aj tak fúkať. Človek si tam nesmie takmer ani kýchnuť a ešte nie, aby nafúkal.
Preto sa teraz pozrime na dosť odlišnú, optimistickejšiu pozíciu, ktorá je však rovnako tak zamestnaním a dotyční ľudia určite venujú veľa času i úsilia práve nej, taktiež majú svoju zodpovednosť. Mnohí sa v nej snažia byť najlepší. Mám na mysli profesionálny šport.
Konkrétnejšie sa však zameriam na nedávne vyhlásenie, dnes už 40 ročného bývalého futbalistu, ktorému český futbalový klub Slavia Praha v roku 2000 zaistil veľmi pekný finančný príjem, zmluvu na 20 000 000 Korún! Pravidelne tak poberal 150 000 Korún a pri všetkej úcte, jednalo sa len o českú ligu, žiaden Real Madrid. Je jasné, že za takýto plat sa očakáva i výkon minimálne na profesionálnej úrovni. Avšak dotyčný futbalista akosi zaostával za očakávaniami.
• Je však jasné, že na človeka v tomto prípade pôsobí i veľký tlak. Tento dnes už 40 ročný bývalý futbalista však priznáva, ako cíti vinu. Výsledky aj podľa neho neboli naplnením očakávania, no priznáva, že spolu s kolektívom si za tie peniaze mnohokrát dopriali tréning na spôsob alkohol a nevestince. Dnes cíti vinu a priznáva, že práve to sa mohlo z veľkej časti pripísať k jeho nenaplnenému potenciálu. Dokonca vyhlásil, že najradšej by tie peniaze vrátil mestu Praha, ktoré ako sám priznáva, sklamal.
